Reklama
 
Blog | Michaela Vaníčková

Zkušenost s waldorfskou školou

Ano, rozhodli jsme se pro alternativní školu pro naše dítě a přihlásili ho do waldorfské školy. Ano, zjistili jsme si všechny informace, víme o epochách, eurytmii a jiném tempu výuky. Přesto je hodně rodičů, kteří po roce, dvou nebo i šesti letech zjistí, že waldorfská škola není ta správná.  A že udělali chybu. Uvádím zde životní zkušenost, kterou popsala Miroslava Laudová.

http://rebyova.blog.sme.sk/c/153988/Waldorfska-skola-vychova-k-slobode.html

  

Waldorfská škola – výchova k slobode?

,
Moja kamarátka Zuzana a jej syn Peter žijú v Česku. Zuzana je z tých, čo chce pre dieťa vždy to najlepšie. Prvýkrát sa stretla s pojmom Waldorfská škola na akomsi seminári. So synom sa následne išla pozrieť do priestorov jednej zo škôl tohto typu. Nadchnutá prístupom učiteliek, krásnym prostredím, prisľúbenou kreativitou pri vzdelávaní, využívaním osobnostného potenciálu každého žiaka, sa okamžite na mieste rozhodla. Táto škola dá Petrovi omnoho viac ako zastaraný systém ZŠ-iek, plný memorovania.

Peter nastúpil do prvého ročníka. Malému sa páčilo, že škola začínala až o pol deviatej. Mamičke sa páčilo všetko… Učitelia zhovievaví, ochotní, milujúci svoje povolanie, žiaci šťastní, rodičia žiakov spokojní, mysliac si, že urobili pre svoje dieťa to najlepšie.

Zuzana hovorí, že bola hlúpa. Povedali jej totiž, že princíp výchovy a vzdelávania v tejto škole je diametrálne odlišný, ale aj tak… Peter prichádzal zo školy pokojný, veselý. No keď ani po prvom pol roku sa prváčikovia nezačali učiť čítať či písať, ba dokonca ani držať pero v ruke, začalo jej to pripadať divné. Aspoň už hmatateľne spoznala rozdiely, na ktoré ju upozornili. V predmetoch figurovali rôzne výchovy: hudobná, telesná, výtvarná, náboženstvo, jeden cudzí jazyk, šitie a krkolomné názvy, ktoré nič nepovedia. Na otázku, čo sa tam učíte, čo robíte, znela odpoveď: rozprávame sa. Ráno sú v prvom dvojhodinovom bloku tzv. epochy, kde sú sústredené základné premety: matematika, fyzika, český jazyk, prvouka a ďalšie. Každému predmetu sa venuje asi 6 týždňov vcelku, takže deti sa učia 6 týždňov fyziku, potom ďalších 6 týždňov češtinu… Triedna učiteľka ostáva celých deväť rokov tá istá a vyučuje väčšinu predmetov.

Každá hodina začínala akousi formulkou, nejakou modlitbou, ako však dnes Zuzana zisťuje, škola pracuje na akomsi zvláštnom type náboženstva –sekty… Všetko sa točí okolo filozofie istého Rudolfa Steina, boha slnka Ra, Ježiša ako historickej osoby, antropozofie… Zuzana to po prvom roku vzdala. Nevyhovoval jej tento systém. Mala iné ideály. Vybavila synovi normálnu školu, kde deti dostávajú známky, majú učebnice (vo WŠ také nič nie je… žeby preto, aby rodičia nenahliadali do tých bludov?). Peter však znova nastupuje do prvého ročníka. Po roku nevie čítať ani písať, nepozná čísla.

Zuzana je dnes v kontakte s mamičkami detí, ktoré urobili podobne ako ona – vytrhli dieťa z rúk sektárov. Niektoré tak urobili zavčasu, iné veľmi neskoro. Spomína mi, že sa dozvedela, že deti sa na WŠ neučia nič o Darwinovi, majú vlastný systém vysvetľovania stvorenia človeka, ani len nepoznajú pojem periodická sústava prvkov, v dejepise sa zasa učia o poklade na Atlandíne, ale o Veľkej Morave, svetovej vojne či akýchkoľvek dejinách Česka absolútne nič.

A ešte k tej kreativite a vyzdvihovaniu samostatného ducha každého zo žiakov: Zuzana hovorí o predmete s názvom eurytmia – pohybové umenie vyjadrujúce kozmické duchovné zákonitosti. Pochybné pohyby, vzývania mocností. Vo výtvarnej výchove sa celých deväť rokov pracuje len s jednou technikou – akvarelové maľovanie do mokrého podkladu. Všetky deti podľa jednej šablóny. Och, aká tvorivosť.

WŠ nepoužíva videoprojekciu, neumožňuje deťom prístup na internet, v škole sa nenachádza žiaden počítač. Deti sú zastrašované a je vidieť, že škola má na nich veľký vplyv. Doma si nezapnú televízor či počítač. Nesmú to.

 

Reklama

skola.jpg